ak sa ťa dotkne smrť
dotkni sa jej
keď na teba dýchne
dýchni si do dlaní dlane pošúchaj
a pridaj do kroku

tá čo ju ešte dnes
stretneš
nemá rada
jahody v januári

 

mama dá synovi zápalky
a dva kahančeky
chlapec ich zapáli
ale vietor sfúkne
chlapec ich znovu zapáli
a vietor ich znovu sfúkne
až sa to chlapcovi
začne páčiť

 

každý už máme svojho mŕtveho
čaká nás
čas si kráti
mlčaním

a keď konečne
podvečer prídeme
hneď od radosti povie
vetru o našich zápalkách

 

deň aký nenájdeš v kalendári
deň keď sa rozsvietia všetky ulice
v tebe
deň keď aj svedok mesiac vypadne z oblohy
do baru luna
tak pime

na ženu
ktorá príde
keď ju najviac čakáš

 

cintorín je skvelé miesto
pre odpočinok mojej duše
no po smrti by som aj ja rád
oddychoval v nebi