ak sa ťa dotkne smrť
dotkni sa jej
keď na teba dýchne
dýchni si do dlaní dlane pošúchaj
a pridaj do kroku
tá čo ju ešte dnes
stretneš
nemá rada
jahody v januári
mama dá synovi zápalky
a dva kahančeky
chlapec ich zapáli
ale vietor sfúkne
chlapec ich znovu zapáli
a vietor ich znovu sfúkne
až sa to chlapcovi
začne páčiť
každý už máme svojho mŕtveho
čaká nás
čas si kráti
mlčaním
a keď konečne
podvečer prídeme
hneď od radosti povie
vetru o našich zápalkách
deň aký nenájdeš v kalendári
deň keď sa rozsvietia všetky ulice
v tebe
deň keď aj svedok mesiac vypadne z oblohy
do baru luna
tak pime
na ženu
ktorá príde
keď ju najviac čakáš
cintorín je skvelé miesto
pre odpočinok mojej duše
no po smrti by som aj ja rád
oddychoval v nebi