Martin Vlado si obzvlášť všíma mýtus konca a začiatku, hranicu medzi skutočnosťou sveta tu a toho tam, ktorá je ostrá, no predsa neviditeľná, nepoznateľná dopredu. Rozdiel medzi hyperbolou a mýtom nie je však celkom zrejmý. Mýty mútia i umývajú, vyzdvihujú spomedzi nepreberného množstva, organizujú systém nanovo: to sú naše ľudské neistoty. Chceme ich odstraňovať. No je vždy dobré mať všetko presne rozškatuľkované, nemať v rezerve dáke tajomstvá, ktoré ešte len objavíme, raz, keď to bude treba? Sme civilizáciou, ktorá zredukovala metafyzické momenty na obyčajnú štatistiku.